Tréning

KOMUNIKACIA

Práca zo zeme

..ako chápem zo zeme prácu ja..(na vodítku, na lonži, na voľno).

V prvom rade ide o zostavenie „dorozumievacieho jazyka“, ktorý je špecifický tým, že ide o správne namiešanú zmes pohybov, zvukov, prenosu energie a dotykov. Ak chceme vytvoriť zmysluplnú reč,  v ktorej si budú proťajšky dokonale rozumieť, potrebujeme sa zamyslieť nad tým, čo chceme koňovi povedať a či sme pripravení konskej reči načúvať. Každý jeden výraz, ktorý v tejto reči používame, musíme zopakovať presne rovnako, a to každý raz. Ako keď A vždy musí vyzerať ako A, inak by sme ho neprečítali ako A. Ani kôň, aj keď je veľmi inteligentný, nedokáže rozlúštiť čo sa od neho očakáva, keď zakaždým daný povel vyzerá inak. Ak bude kôň tejto reči rozumieť, začne nám dôverovať a postupne sa otvorí ako malé dieťa. Túto dôveru prosím nikdy nesklamte a kôň vám to tisíc krát oplatí. Prečo táto prastará reč funguje? Lebo je to Reč Tela a rozumejú jej všetky zvieratá a deti približne do  6rokov. Potom ľudia  schopnosť komunikovať v tejto reči pod váhou spoločnosti strácajú. Predstavte si  deti, ktoré ešte nerozprávajú a snažia sa medzi sebou komunikovať. Rozumejú si perfektne bez slov..Kone sú tvory, ktoré nás nútia si spomenúť na niečo, čo sme vedeli, v čom sme boli perfektní..

Predstavme si, že začínate rozhovor s celkom cudzím človekom. Podvedomie funguje na plné obrátky od prvého zbežného pohľadu, ako na nás celkovo človek pôsobí, cez všeobecný pozdrav, nadviazanie rozhovoru. Pomerne rýchlo sa začne rozvíjať sympatia alebo nesympatia. Deje sa to aj v prípade prvého stretnutia koňa s človekom. V koni môže človek zanechať tak pozítívne ako negatívne pripadne neurčité pocity. Venujme sa teda sympatii, pretože predpokladám, že niekto, kto chce s koňmi tráviť čas, sú mu kone nejakým spôsobom sympatické. Sympatický  je niekto, s kým je príjemné tráviť spoločný čas. A presne touto sympatiou sa snažíme „nakaziť“ aj nášho koníka.

 Ďalšiu vec, ktorú nám podvedomie nenápadne posunie, že začneme sympoša napodobňovať. Je to  vidieť na  partii teenagerov, ktorý nosia podobne šaty, účes, majú vlastný pozdrav a správanie. Treba si uvedomiť, že kone sa učia predovšetkým napodobňovaním ostatných koní v stáde. A keď to nie sú kone, ste to vy. To ako sa správate, kôň odzrkadlí neskutočne presne, alebo to ešte troška prikorení. Veľa ľudí je zo správania svojich koní sklamaných. Nevidia, že sú to len oni, kto to môže zmeniť a dostať sa zo začarovaného kruhu. Väčšinou je kôň ten zlý a treba ho vymeniť. Aké je však prekvapenie, že ďalší kôň má podobné problémy. Bohužiaľ sú to  len kone, ktoré na to doplácajú, preto som sa rozhodla na tieto veci poukázať a snáď, vďaka hlbšiemu porozumeniu zo strany ľudí, tak koňom pomôcť.

Komunikácia nie je len o tom, čo chcem ja. Nechať druhú stranu prejaviť sa, rozprávať je nevyhnutné, ak chceme viesť dialóg a nie diktatúru. Inak nejde o komunikáciu ale o rôzne donucovacie metódy, ktoré sa nevyhýbajú tzv. superrešpektu, kedy sa od koňa očakáva strojové, bezmyšlienkovité plnenie požiadaviek človeka, častokrát za použitia strachu ako nástroja na ovládanie koňa.

Áno, môžeme mať takto „spracovaného“ koňa, ale neuvidíte v oku iskru a v pohybe radosť. Kôň bude dušou niekde inde, bude tu len fyzické telo. Je to jeden z najsmutnejších  pohľadov, keď sa z koňa, ktorý je symbolom slobody duše, stane len chodiaca, aj keď krásna, schránka na dušu.

Dúfam, že mi odpustíte toľko porovnávania s ľuďmi, ale nie sme zase tak odlišní. Tak isto ako my, dýchajú vzduch, pijú vodu, trávia jedlo, ktoré vylučujú, tak isto v nich koluje krv a tlčie srdiečko, rozmnožujú sa, starajú sa o potomkov, potrebujú sociálny kontakt, potrebujú niekam patriť. Tak isto cítia chlad, teplo, bolesť, a tiež pociťujú celú škálu pocitov ako strach, radosť, spokojnosť, paniku, bezpečie..to všetko máme spoločné, tak ako empatiu, to znamená, že sa vieme do nich vcítiť, porozumieť im a vieme využiť našu inteligenciu na  zmysluplnú komunikáciu..

Rozdiel medzi tým, keď komunikujeme s ľuďmi a s koňmi je predovšetkým v tom, že keď komunikujeme s človekom venujeme podstatnú časť pozornosti hovorenému textu. Menej, alebo skôr podvedome, vnímame mimiku, gestá, vyžarovanie osobnosti. Pri „rozhovore“ s koňom, hovorené slovo takmer odpadá, ale zato všetku pozornosť venujeme práve druhej spomínanej časti komunikácie.. U koňa každé gesto, pohyb, mimika niečo znamená. Všimnite si ako sa kone pasú. Pre neskúsené oko sa len tak poflakuju po pastve. Pri tom, ale neustále pozorujú svoje okolie a reagujú na každý nečakaný zvuk, či  pohyb narušiteľa. Ich stavba tela poskytuje neustály panoramatický pohľad 360 stupňov okolo seba aj keď sa pasú. Dlhé štíhle nohy poskytujú prehľad aj keď je kôn s hlavou pri zemi. A keď sa takto neustále pozerá celé stádo, reakcia na podnet je takmer okamžitá u všetkých členov stáda..Keď sa budete nabudúce bezmyšlienkovite rútiť stajňou rozhadzujúc rukami, a vykladať niekomu ako vás šéf vytočil, myslite na to, že zaručene všetky kone sa pozerajú, a učia sa. Myslím si, že v niektorých prípadoch snáď kone z nášho správania majú záchvat smiechu.. alebo paniky. Svojim správaním vyvolávate pocity, emócie, ktoré si bude s vašou osobou spájať. Má to však aj výhodu, keďže o tom vieme, prichádzame do stajne dobre naladení, sústredení a hlavne s prázdnou hlavou, ktorú nezaťažujú aspoň na chvíľu dennodenné starosti. Ak budeme my spokojní a uvoľnení, skôr či neskôr sa to prenesie aj na koňa a strávime s koňmi kvalitný čas, plný porozumenia a harmónie. Za povšimnutie stoji aj fakt, že kone komunikujú neustále a dožadujú sa odpovedí na svoje otázky, a ak im neodpovedáme, nesústredíme sa, začnú sa cítiť nekomfortne, (cítia sa tak, ako  keď sa vy s niekým rozprávate a je zjavne, že  on vás nepočúva) a odchádzajú. Ak nemôžu odísť, začnú sa vrtieť, pripadne „zlostiť“, a tým upútať našu pozornosť. Ak to pretrváva pridlho, prípadne sa to deje zakaždým, stáva sa aj zlostenie chronické. Kôň stratí chuť „na ľudské výmysly“ a ak má možnosť, trávi najradšej čas so svojimi konskými kolegmi. Ak, naopak, sa na koňa plne sústredíme a pracujeme na porozumení, kôň sa našu spoločnosť bude tešiť a bude nás vyhľadávať. Vždy bude preňho prvoradé byť súčasťou stáda, ale aj tam je niekedy nuda, a tak si rád našou spoločnosťou spestri deň, pretiahne kosti a niečo sa naučí.